Chránené územia prírody Slovenskej republiky

Základným legislatívnym dokumentom ochrany prírody a krajiny Slovenskej republiky, účinným od 1. januára 2003, je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 543/2003 z 25. júna 2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len "zákon").

Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability.

Jedným zo spôsobov dosiahnutia tohto cieľa je územná ochrana. Ňou sa podľa zákona rozumie ochrana prírody a krajiny na území Slovenskej republiky alebo jeho časti. Pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. Na území, kde sa prekrývajú viaceré chránené územia s rôznymi stupňami ochrany, vždy platí najvyšší z nich.

Prvý stupeň ochrany platí všeobecne na území Slovenskej republiky, ktorému sa neposkytuje územná ochrana podľa § 17 až 31, čiže na území mimo osobitne vyhlásených chránených území.

Za chránené územia (CHÚ) možno vyhlásiť lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu a biotopy národného významu, biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, významné krajinné prvky alebo územia medzinárodného významu.

Späť na vrch

Kategórie chránených území (CHÚ)

Národné parky a chránené krajinné oblasti sa označujú ako veľkoplošné chránené územia (VCHÚ). Chránené areály, prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, národné prírodné pamiatky a chránené krajinné prvky sa označujú ako maloplošné chránené územia (MCHÚ).

Chránená krajinná oblasť (CHKO) – rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami historického osídlenia. Na území CHKO platí 2. stupeň ochrany, ak nie je ustanovené inak.

Národný park (NP) – rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou, alebo v prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Na území NP platí 3. stupeň ochrany, ak nie je ustanovené inak.

Chránený areál (CHA) – lokalita, spravidla s výmerou do 1 000 ha, na ktorej sú biotopy európskeho alebo národného významu alebo ktorá je biotopom druhu európskeho alebo národného významu a kde priaznivý stav týchto biotopov záleží na obhospodarovaní človekom. Na území CHA platí 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany.

Prírodná rezervácia (PR) a národná prírodná rezervácia (NPR) – lokalita, spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho alebo národného významu alebo biotopy druhov európskeho alebo národného významu. Na území PR a NPR platí 4. alebo 5. stupeň ochrany.

Prírodná pamiatka (PP) a národná prírodná pamiatka (NPP) – bodový, líniový alebo iný maloplošný ekosystém, jeho zložky alebo prvky, spravidla s výmerou do 50 ha, ktoré majú vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný význam. Na území PP a NPP platí 4. alebo 5. stupeň ochrany.

Chránený krajinný prvok (CHKP) – významný krajinný prvok, ktorý plní funkciu biocentra, biokoridoru alebo interakčného prvku najmä miestneho alebo regionálneho významu. Na území CHKP platí 2., 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany.

Chránené vtáčie územie (CHVÚ) – biotopy druhov vtákov európskeho významu a biotopy sťahovavých druhov vtákov. Účelom vyhlásenia CHVÚ je zabezpečenie prežitia a rozmnožovania týchto druhov. CHVÚ sú súčasťou súvislej európskej sústavy chránených území NATURA 2000.

Späť na vrch

Zóny chránených území

Chránené územie môže byť na základe stavu biotopov rozčlenené najviac na štyri zóny, ak je to potrebné na zabezpečenie jeho starostlivosti. Význam rozdelenia chráneného územia na zóny spočíva v diferenciácii ochrany a jej prispôsobení povahe prírodných hodnôt chráneného územia. Zóny sa vymedzujú a odstupňujú tak, že piaty stupeň ochrany je určený v zóne A, štvrtý v zóne B, tretí v zóne C a druhý v zóne D.

Maloplošné CHÚ, ktoré sa stanú súčasťou vyhlásených zón CHKO alebo NP, sa vždy zrušia. Tým sa zjednodušuje a zjednocuje systém ochrany jednotlivých CHKO a NP.

K 31.12.2005 boli na zóny rozdelené Chránená krajinná oblasť Horná Orava a Pieninský národný park.

Zvláštna pozornosť sa v Slovenskej republike a jej environmentálnom práve venuje ochrane jaskýň a prírodných vodopádov, ktoré sú podľa zákona o ochrane prírody a krajiny prírodnými pamiatkami.

Jaskyňa – podľa zákona o ochrane prírody a krajiny človeku prístupný a prírodnými procesmi vytvorený dutý podzemný priestor v zemskej kôre, ktorého dĺžka alebo hĺbka presahuje 2 m a rozmery povrchového otvoru sú menšie ako jeho dĺžka alebo hĺbka.

Prírodný vodopád – podľa zákona prírodný skalný útvar, cez ktorý vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 m alebo preteká súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75° a voda v koryte pretrváva celý rok.

Jedinečnú jaskyňu alebo prírodný vodopád, ktoré predstavujú súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže Ministerstvo životného prostredia SR ustanoviť za národnú prírodnú pamiatku (NPP) . Pre jaskyne a prírodné vodopády a ich ochranné pásma platia osobitné ochranné podmienky.

Prehľad zastúpenia stupňov a špeciálnych druhov územnej ochrany v Slovenskej republike
(stav k 31.12.2005)
Druh ochrany Kategória Výmera (ha) % z územia SR 
* Výmera mimo rozlohy maloplošných chránených území
1. stupeň  územie SR mimo CHÚ v 2. - 5. stupni ochrany 3768304,3032  76,85 
2. stupeň  CHKO*, OP NP*, zóny D CHÚ  758325,5846  15,46 
3. stupeň  NP*, OP CHA, OP PR, OP NPR, OP PP, OP NPP, zóny C CHÚ  266286,8912  5,43 
4. stupeň  CHA, OP PR, OP NPR, OP PP, OP NPP, zóny B CHÚ  17597,6835  0,36 
5. stupeň  CHA, PR, NPR, PP, NPP, zóny A CHÚ  93066,5375  1,90 
2. – 5. stupeň  osobitne chránené časti prírody v 2. – 5. stupni ochrany spolu 1135276,6968  23,15 
ochranné pásma jaskýň  OP PP-J, OP NPP-J  632,5437  0,01 
ochranné pásma prírodných vodopádov  OP PP-PV, OP NPP-PV  0,0000  0,00 
chránené vtáčie územia  CHVÚ  109 371,6000  2,23 
Prehľad kategórií chránených území v Slovenskej republike
(stav k 31.12.2005)
Kategória Počet Výmera chráneného územia (ha) Výmera ochranného pásma (ha) Výmera CHÚ a OP spolu (ha) % z rozlohy SR 
Chránené krajinné oblasti (CHKO)  14  522 581,5090  nevyhlasujú sa  522 581,5090  10,66 
Národné parky (NP)  9  317 889,9000  270 127,5707  588 017,4707  11,99 
Spolu veľkoplošné CHÚ (VCHÚ)  23  840 471,4090  270 127,5707  1 110 598,9797 22,65 
Chránené areály (CHA)  179  5 200,7022  2 419,1276  7 619,8298  0,16 
Prírodné rezervácie (PR)  381  12 796,6595  243,9689  13 040,6284  0,26 
Súkromné prírodné rezervácie (SPR)  2  51,7300  0,0000  51,7300  0,00 
Národné prírodné rezervácie (NPR)  219  83 711,9700  2 810,1877  86 522,1577  1,76 
Prírodné pamiatky (PP)  228  1 543,7734  206,7305  1 750,5039  0,04 
Národné prírodné pamiatky (NPP)  11  58,9381  26,6225  85,5606  0,00 
Jaskyne – NPP  44  0,0000  632,5437  632,5437  0,01 
Prírodné vodopády – NPP  5  0,0000  0,0000  0,0000  0,00 
Chránené krajinné prvky (CHKP)  0  0,0000  0,0000  0,0000  0,00 
Spolu maloplošné CHÚ (MCHÚ)  1 069  103 363,7732  6339,1863  109 283,8079  2,23 
Chránené vtáčie územia (CHVÚ)  2  109 371,6000  nevyhlasujú sa  109 371,6000  2,23 

Späť na vrch

Niektoré zaujímavosti z ochrany prírody na Slovensku

  • Prvé doklady o ochrane prírody – z rokov 1234 a 1250 – ochrana zubrov hrivnatých (Bison bonasus) a územia dnešnej NPR Badínsky prales pri Banskej Bystrici
  • Prvé úradné zoznamy chránených území – Vestník Ministerstva školstva a národnej osvety Česko-Slovenskej republiky, zošit 2 z roku 1934, Školské zvesti, zošit 7 z roku 1950
  • Prvá chránená lokalita – Kvetnica vo Velickej doline vo Vysokých Tatrách od roku 1876 – neskôr sa stala súčasťou vyhlásených chránených území – Tatranského národného parku a NPR Velická dolina
  • Prvý národný park – Tatranský národný park, vyhlásený Slovenskou národnou radou dňa 18. decembra 1948, bývalé Česko‑Slovensko sa tak zaradilo na 49. miesto v zozname štátov, ktoré na svojom území zriadili národné parky
  • Prvá chránená krajinná oblasť – CHKO Slovenský raj, vyhlásená 21. augusta 1964 a v roku 1988 zmenená na NP Slovenský raj
  • Prvá chránená záhrada – v súčasnosti CHA Banskoštiavnická botanická záhrada, vyhlásený pôvodne ako chránená Botanická záhrada Lesníckej technickej školy v Banskej Štiavnici v roku 1958 – Feistmantlova záhrada v  Kysihýbli v Banskej Štiavnici, založená v roku 1837
  • Prvá chránená prírodná pamiatka – Kamenné more pri Vyhniach (okres Žiar nad Hronom), vyhlásené za chránené v roku 1923, v súčasnosti PR Kamenné more
  • Prvé prírodné rezervácie – NPR Ponická dúbrava a NPR Príboj, vyhlásené v roku 1895
  • Najväčší národný park – Tatranský národný park – 73 800 ha
  • Najväčšia chránená krajinná oblasť – Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy – 77 630 ha
  • Najväčšia národná prírodná rezervácia a vôbec maloplošné chránené územie – NPR Tichá dolina v Tatranskom NP – 5 966,64 ha
  • Prvý zákon o ochrane prírody na Slovensku – zákon Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. o štátnej ochrane prírody z roku 1955

Späť na vrch

NATURA 2000 na Slovensku

NATURA 2000 je názov súvislej európskej sústavy chránených území, určených na ochranu biotopov, živočíšnych a rastlinných druhov, ktoré sú na území členských štátov EÚ vzácne alebo ohrozené. Jej cieľom je zachovať prírodné dedičstvo významné pre celú EÚ, zabezpečiť jeho ochranu a podporiť tie aktivity v  chránených územiach, ktoré sú v súlade so záujmami ochrany prírody.

Členské štáty EÚ sa pri tvorbe sústavy NATURA 2000 riadia

  • Smernicou Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (tzv. Smernica o vtákoch)
  • Smernicou Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov rastlín (tzv. Smernica o biotopoch)
Povinnosti vyplývajúce z oboch smerníc Slovenská republika uplatnila v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. V ňom boli chránené vtáčie územia zakotvené v § 26, územia európskeho významu v § 27 a súvislá európska sústava chránených území v § 28.

Súvislú európsku sústavu chránených území NATURA 2000 tvoria:

územia európskeho významu (ÚEV) – navrhované na ochranu podľa kritérií stanovených v Smernici o biotopoch. Národný zoznam ÚEV, schválený vládou SR, obsahuje 382 návrhov ÚEV s celkovou rozlohou 587 194,8 ha (11,72 % rozlohy SR). Ministerstvo životného prostredia SR vydalo tento zoznam vo výnose č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004. Po schválení vládou SR bol tento zoznam zaslaný Európskej komisii (EK) na schválenie. Tá ho posúdi do 3 rokov od zaslania. Na základe stanoviska EK sa národný zoznam v prípade potreby bude aktualizovať. Po schválení národného zoznamu Európskou komisiou budú najneskôr do 6 rokov navrhované ÚEV vyhlásené slovenskými orgánmi ochrany prírody za chránené územia podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, resp. ich zóny.

chránené vtáčie územia (CHVÚ) – navrhované na ochranu podľa zásad stanovených v Smernici o vtákoch. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 636 zo dňa 9. júla 2003 schválila Národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích území (nCHVÚ), ktorý obsahuje 38 území. Tento zoznam bol zaslaný Európskej komisii a nie je predmetom schvaľovania EK. V roku 2005 boli Ministerstvom životného prostredia SR vyhlásené 2 CHVÚ – Chránené vtáčie územie Horná Orava, Chránené vtáčie územie Malé Karpaty a Chránené vtáčie územie Lehnice. Ostatné územia (35) budú vyhlásené v roku 2006.

Späť na vrch

Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny

Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny je podľa § 51 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a podľa § 18 a prílohy č. 16 vykonávacej vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z. úradnou evidenciou chránených území (CHÚ) a chránených stromov (CHS) Slovenskej republiky.

Jeho obsah tvorí zbierka listín o CHÚ a CHS, prírastkový katalóg CHÚ a CHS a  databáza CHÚ a CHS. Vedením štátneho zoznamu bolo od 1.7.2002 Ministerstvom ŽP SR poverené Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.

Vybrané základné údaje o maloplošných CHÚ a CHS sú sprístupnené prostredníctvom webovej aplikácie.

Adresy webových stránok štátneho zoznamu, určených pre verejnosť sú:

K týmto stránkam sa užívateľ môže dostať aj pri návšteve stránok orgánov a organizácií ochrany prírody: