Chránené územia prírody Slovenskej republiky

Základným legislatívnym dokumentom ochrany prírody a krajiny Slovenskej republiky, účinným od 1. januára 2003, je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 543/2003 z 25. júna 2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len "zákon").

Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability.

Jedným zo spôsobov dosiahnutia tohto cieľa je územná ochrana. Ňou sa podľa zákona rozumie ochrana prírody a krajiny na území Slovenskej republiky alebo jeho časti. Pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. Na území, kde sa prekrývajú viaceré chránené územia s rôznymi stupňami ochrany, vždy platí najvyšší z nich.

Prvý stupeň ochrany platí všeobecne na území Slovenskej republiky, ktorému sa neposkytuje územná ochrana podľa § 17 až 31, čiže na území mimo osobitne vyhlásených chránených území.

Za chránené územia (CHÚ) možno vyhlásiť lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu a biotopy národného významu, biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, významné krajinné prvky alebo územia medzinárodného významu.

Späť na vrch

Kategórie chránených území (CHÚ)

Národné parky a chránené krajinné oblasti sa označujú ako veľkoplošné chránené územia (VCHÚ). Chránené areály, prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, národné prírodné pamiatky a chránené krajinné prvky sa označujú ako maloplošné chránené územia (MCHÚ).

Chránená krajinná oblasť (CHKO) – rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami historického osídlenia. Na území CHKO platí 2. stupeň ochrany, ak nie je ustanovené inak.

Národný park (NP) – rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou, alebo v prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Na území NP platí 3. stupeň ochrany, ak nie je ustanovené inak.

Chránený areál (CHA) – lokalita, spravidla s výmerou do 1 000 ha, na ktorej sú biotopy európskeho alebo národného významu alebo ktorá je biotopom druhu európskeho alebo národného významu a kde priaznivý stav týchto biotopov záleží na obhospodarovaní človekom. Na území CHA platí 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany.

Prírodná rezervácia (PR) a národná prírodná rezervácia (NPR) – lokalita, spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho alebo národného významu alebo biotopy druhov európskeho alebo národného významu. Na území PR a NPR platí 4. alebo 5. stupeň ochrany.

Prírodná pamiatka (PP) a národná prírodná pamiatka (NPP) – bodový, líniový alebo iný maloplošný ekosystém, jeho zložky alebo prvky, spravidla s výmerou do 50 ha, ktoré majú vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný význam. Na území PP a NPP platí 4. alebo 5. stupeň ochrany.

Chránený krajinný prvok (CHKP) – významný krajinný prvok, ktorý plní funkciu biocentra, biokoridoru alebo interakčného prvku najmä miestneho alebo regionálneho významu. Na území CHKP platí 2., 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany.

Chránené vtáčie územie (CHVÚ) – biotopy druhov vtákov európskeho významu a biotopy sťahovavých druhov vtákov. Účelom vyhlásenia CHVÚ je zabezpečenie prežitia a rozmnožovania týchto druhov. CHVÚ sú súčasťou súvislej európskej sústavy chránených území NATURA 2000.

Späť na vrch

Zóny chránených území

Chránené územie môže byť na základe stavu biotopov rozčlenené najviac na štyri zóny, ak je to potrebné na zabezpečenie jeho starostlivosti. Význam rozdelenia chráneného územia na zóny spočíva v diferenciácii ochrany a jej prispôsobení povahe prírodných hodnôt chráneného územia. Zóny sa vymedzujú a odstupňujú tak, že piaty stupeň ochrany je určený v zóne A, štvrtý v zóne B, tretí v zóne C a druhý v zóne D.

Maloplošné CHÚ, ktoré sa stanú súčasťou vyhlásených zón CHKO alebo NP, sa vždy zrušia. Tým sa zjednodušuje a zjednocuje systém ochrany jednotlivých CHKO a NP.

K 31.12.2005 boli na zóny rozdelené Chránená krajinná oblasť Horná Orava a Pieninský národný park.

Zvláštna pozornosť sa v Slovenskej republike a jej environmentálnom práve venuje ochrane jaskýň a prírodných vodopádov, ktoré sú podľa zákona o ochrane prírody a krajiny prírodnými pamiatkami.

Jaskyňa – podľa zákona o ochrane prírody a krajiny človeku prístupný a prírodnými procesmi vytvorený dutý podzemný priestor v zemskej kôre, ktorého dĺžka alebo hĺbka presahuje 2 m a rozmery povrchového otvoru sú menšie ako jeho dĺžka alebo hĺbka.

Prírodný vodopád – podľa zákona prírodný skalný útvar, cez ktorý vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 m alebo preteká súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75° a voda v koryte pretrváva celý rok.

Jedinečnú jaskyňu alebo prírodný vodopád, ktoré predstavujú súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže Ministerstvo životného prostredia SR ustanoviť za národnú prírodnú pamiatku (NPP) . Pre jaskyne a prírodné vodopády a ich ochranné pásma platia osobitné ochranné podmienky.

Prehľad chránených území a stupňov ochrany v Slovenskej republike (stav k 31.12.2010)

Veľkoplošné chránené územia a ich ochranné pásma
Kategória Počet Výmera chránených území (v ha) Výmera ochranných pásiem (v ha)
národné parky (NP) 9 317 889,9026 270 127,5707
chránené krajinné oblasti (CHKO) 14 522 581,5090 Neexistuje
NP a CHKO spolu 23 840 471,4116 270 127,5707
  Spolu 1 110 598,9823 ha
(22,65 % rozlohy SR)
Maloplošné chránené územia a ich ochranné pásma v 2. až 5. stupni ochrany
Kategória Počet Výmera chránených území (v ha) Výmera ochranných pásiem (v ha)
chránené krajinné prvky (CHKP) 1 2,5161 0,0000
chránené areály (CHA) 172 5 534,0862 2 419,1276
prírodné rezervácie (PR) 386 13 123,5025 246,5251
Súkromné PR 2 51,7300 0,0000
národné prírodné rezervácie (NPR) 219 84 129,8104 2 238,8427
prírodné pamiatky (PP) 219 1 585,3266 206,7305
národné prírodné pamiatky (NPP) 11 58,9365 26,6225
Spolu 1 010 104 485,9083 5 137,8484
  Spolu 109 623,7567 ha
(2,24 % rozlohy SR)
Jaskyne a prírodné vodopády a ich ochranné pásma
Kategória Počet Výmera ochranných pásiem (v ha)
PP - jaskyne s ochranným pásmom, ktoré nie sú verejnosti voľne prístupné 4 258,2393
PP - jaskyne s ochranným pásmom, ktoré sú verejnosti voľne prístupné 1 30,6752
PP - verejnosti voľne prístupné jaskyne 29 0,0000
NPP - jaskyne bez ochranného pásma 32 0,0000
NPP - jaskyne s ochranným pásmom 12 2 325,4192
PP - prírodné vodopády s ochranným pásmom 0 0,0000
NPP - prírodné vodopády bez ochranného pásma 5 0,0000
NPP - prírodné vodopády s ochranným pásmom 0 0,0000
Chránené vtáčie územia
Kategória Počet Výmera chránených území (v ha)
z toho vyhlásené chránené vtáčie územia 34 880 436,7239
Chránené krajinné oblasti
Názov Výmera (v ha) Rok vyhlásenia, prípadne aj aktualizácie
Biele Karpaty 44 568,0000 1979, 1989, 2003
Cerová vrchovina 16 771,2273 1989, 2001
Dunajské luhy 12 284,4609 1998
Horná Orava 58 738,0000 1979, 2003
Kysuce 65 462,0000 1984
Latorica 23 198,460 1990, 2004
Malé Karpaty 64 610,1202 1976, 2001
Poľana 20 360,4804 1981, 2001
Ponitrie 37 665,4100 1985
Strážovské vrchy 30 979,0000 1989
Štiavnické vrchy 77 630,0000 1979
Vihorlat 17 485,2428 1973, 1999
Východné Karpaty 25 307,1072 1977, 2001
Záhorie 27 522,0000 1988
Spolu 14 CHKO: 522 581,5090  
Národné parky a ich ochranné pásma
Názov Výmera (v ha) Výmera ochranného pásma (v ha) Rok vyhlásenia, prípadne aj aktualizácie
NP Malá Fatra 22 630,0000 23 262,0000 1967 ako CHKO, 1988
NP Muránska planina 20 317,8021 21 697,9644 1977 ako CHKO, 1997
NP Nízke Tatry 72 842,0000 110 162,0000 1978, 1997
Pieninský NP 3 749,6226 22 444,1676 1967, 1997
NP Poloniny 29 805,0514 10 973,2893 1997
NP Slovenský kras 34 611,0832 11 741,5677 1973 ako CHKO, 2002
NP Slovenský raj 19 763,0000 13 011,0000 1964 ako CHKO, 1988
Tatranský NP 73 800,0000 30 703,0000 1948, 1987, 2003
NP Veľká Fatra 40 371,3433 26 132,5817 1974 ako CHKO, 2002
Spolu 9 NP 317 889,9026 270 127,5707  
Stupne ochrany
Stupeň ochrany Rozloha (ha)
5. stupeň ochrany 93 140,2477
z toho:
NPR, PR, NPP, PP, CHA, CHKP a ich A-zóny 91 600,0877
A-zóny NP 277,16
A-zóny CHKO 1 263
 
4. stupeň ochrany 17 973,9677
z toho:
NPR, PR, NPP, PP, CHA, CHKP a ich B-zóny 11 994,5886
OP NPR, PR, NPP, PP, CHA 1 786,5591
B-zóny NP 836,82
B-zóny CHKO 3 356
 
3. stupeň ochrany 26 6174,7465
z toho:
CHA a ich C-zóny, C-zóny PR 787,6096
OP NPR, PR, NPP, PP, CHA 3 351,2893
nerozzónované NP mimo území s vyšším stupňom ochrany 244 663,4176
C-zóny NP 2 579,43
C-zóny CHKO 14 793
 
2. stupeň ochrany 758 438,6654
z toho:
D-zóny CHA 40,0658
nerozzónované CHKO mimo území s vyšším stupňom ochrany 451 939,1605
OP NP mimo území s vyšším stupňom ochrany 267 077,2291
D-zóny NP 56,21
D-zóny CHKO 39 326
 
1. stupeň ochrany 3 767 853,373

Späť na vrch

Niektoré zaujímavosti z ochrany prírody na Slovensku

  • Prvé doklady o ochrane prírody – z rokov 1234 a 1250 – ochrana zubrov hrivnatých (Bison bonasus) a územia dnešnej NPR Badínsky prales pri Banskej Bystrici
  • Prvé úradné zoznamy chránených území – Vestník Ministerstva školstva a národnej osvety Česko-Slovenskej republiky, zošit 2 z roku 1934, Školské zvesti, zošit 7 z roku 1950
  • Prvá chránená lokalita – Kvetnica vo Velickej doline vo Vysokých Tatrách od roku 1876 – neskôr sa stala súčasťou vyhlásených chránených území – Tatranského národného parku a NPR Velická dolina
  • Prvý národný park – Tatranský národný park, vyhlásený Slovenskou národnou radou dňa 18. decembra 1948, bývalé Česko‑Slovensko sa tak zaradilo na 49. miesto v zozname štátov, ktoré na svojom území zriadili národné parky
  • Prvá chránená krajinná oblasť – CHKO Slovenský raj, vyhlásená 21. augusta 1964 a v roku 1988 zmenená na NP Slovenský raj
  • Prvá chránená záhrada – v súčasnosti CHA Banskoštiavnická botanická záhrada, vyhlásený pôvodne ako chránená Botanická záhrada Lesníckej technickej školy v Banskej Štiavnici v roku 1958 – Feistmantlova záhrada v  Kysihýbli v Banskej Štiavnici, založená v roku 1837
  • Prvá chránená prírodná pamiatka – Kamenné more pri Vyhniach (okres Žiar nad Hronom), vyhlásené za chránené v roku 1923, v súčasnosti PR Kamenné more
  • Prvé prírodné rezervácie – NPR Ponická dúbrava a NPR Príboj, vyhlásené v roku 1895
  • Najväčší národný park – Tatranský národný park – 73 800 ha
  • Najväčšia chránená krajinná oblasť – Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy – 77 630 ha
  • Najväčšia národná prírodná rezervácia a vôbec maloplošné chránené územie – NPR Tichá dolina v Tatranskom NP – 5 966,64 ha
  • Prvý zákon o ochrane prírody na Slovensku – zákon Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. o štátnej ochrane prírody z roku 1955

Späť na vrch

Európska sústava chránených území NATURA 2000 v Slovenskej republike

Vstupom do Európskej únie 1. mája 2004 sa Slovenská republika zaradila do spoločenstva štátov, ktoré je postavené na základoch spoločnej vnútornej aj zahraničnej politiky. Spoločné pravidlá a normy sú záväzné rovnako pre všetky členské štáty EÚ a sú nadradené ich jednotlivým národným zákonom. Európska únia tak vystupuje voči ostatnému svetu ako jeden celok.

Sústava chránených území EÚ sa nazýva NATURA 2000. Vznikla spojením dvoch, spočiatku nezávislých, sústav:

  1. sústavy chránených vtáčích území (v európskej legislatíve sú tieto územia nazývané ako Special Protected Areas, SPAs), ktorá sa vytvára od roku 1979 na základe smernice Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (tzv. smernica o vtákoch), ktorú nahradila smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva.

    Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny za chránené vtáčie územie možno vyhlásiť biotopy druhov vtákov európskeho významu a biotopy sťahovavých druhov vtákov na účel zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania.

    Pôvodný vedecký návrh chránených vtáčích území v Slovenskej republike obsahoval 45 lokalít.

    Po zmene kritérií výberu vláda Slovenskej republiky uznesením č. 636 zo dňa 9. júla 2003 schválila národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích území (nCHVÚ), ktorý obsahoval 38 území. Uznesením vlády SR č. 345 zo dňa 25. mája 2010 boli z národného zoznamu vylúčené 2 územia a na pokyn Európskej komisie bolo doplnených 5 nových území. K 31. máju 2011 tak národný zoznam obsahuje 41 navrhovaných chránených vtáčích území.

    Ministerstvo životného prostredia SR ich vyhlasuje za chránené vtáčie územia podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. K 31. máju 2011 bolo vyhlásených už 40 CHVÚ.

  2. sústavy území európskeho významu (v európskej legislatíve označovaných ako Special Areas of Conservation, SACs), ktorá sa vytvára od roku 1992 na základe smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (tzv. smernica o biotopoch).

    Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny územím európskeho významu sa rozumie územie tvorené jednou alebo viacerými lokalitami, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu alebo druhy európskeho významu, na ochranu ktorých sa vyhlasujú chránené územia.

    Národný zoznam ÚEV, vydaný vo výnose Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu, obsahoval 382 návrhov ÚEV s celkovou rozlohou 587 194,8 ha (11,72 % rozlohy SR). Po schválení vládou SR bol zaslaný Európskej komisii na schválenie.

    Po prehotnotení zoznamov ÚEV, zaslaných štátmi, ktoré sa stali členmi Európskej únie k 1. máju 2004, Európska komisia vydala rozhodnutie K(2007)5404 z 13. novembra 2007, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijíma zoznam lokalít európskeho významu v Panónskej biogeografickej oblasti, a rozhodnutie K(2008)271 z 25. januára 2008, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijíma prvý aktualizovaný zoznam lokalít európskeho zoznamu v alpskom biogeografickom regióne. Obidve rozhodnutia sa týkajú Slovenskej republiky – počet navrhovaných ÚEV v SR, schválených Európskou komisiou, sa zmenil na 381. Jedná sa o počiatočné zoznamy lokalít európskeho významu v uvedených biogeografických oblastiach, ktoré by sa mali v prípade potreby zrevidovať v súlade s ustanoveniami článku 4 smernice 92/43/EHS, keďže poznatky o existencii a rozmiestnení niektorých typov prirodzených biotopov prílohy I a druhov prílohy II k smernici 92/43/EHS sú stále neúplné, čo konštatujú uvedené rozhodnutia Európskej komisie.

    Dňa 13. februára 2009 bolo v Úradnom vestníku ES zverejnených 9 rozhodnutí Európskej komisie, ktorými sa vydáva EÚ zoznam území európskeho významu pre jednotlivé biogegrafické oblasti. Ide o nové zoznamy pre 2 oblasti (čiernomorskú a stepnú) v súvislosti s pristúpením Bulharska a Rumunska a aktualizované zoznamy pre 7 pôvodných biogeografických oblastí (alpskú, makaronézsku, stredomorskú, panónsku, atlantickú, boreálnu a kontinentálnu). Do sústavy NATURA 2000 tak bolo v štátoch Európskej únie zaradených spolu 769 území s rozlohou 95 522 km2, čím sa celkový počet území sústavy NATURA 2000 zvýšil na cca 25 000 lokalít s rozlohou takmer 20 % suchozemskej výmery členských štátov EÚ. Najviac území navrhlo Bulharsko (252), Rumunsko (316) a Poľsko (177). Z hľadiska Slovenskej republiky sú v nich obsiahnuté rovnaké ÚEV, ako v r. 2008 (t. j. spolu 381 ÚEV), pretože Slovenská republika databázu NATURA 2000 od r. 2006 do roku 2009 neaktualizovala. Slovenska sa týka rozhodnutie 2009/91/ES k alpskej biogeografickej oblasti a rozhodnutie 2009/90/ES k panónskej biogeografickej oblasti.

    S účinnosťou od 1. februára 2009 platí Rozhodnutie úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky z 12. januára 2009, ktorým sa štandardizuje 381 názvov území európskeho významu (ÚEV). Z uvedeného dôvodu nie sú aktuálne platné názvy ÚEV v súlade s pôvodným výnosom MŽP SR č.3/2004-5.1, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu.

    1. apríla 2011 sa začalo prerokovávanie zaradenia doplnku 96 navrhovaných území európskeho významu do národného zoznamu s vlastníkmi (správcami, nájomcami) pozemkov dotknutých zamýšľanou ochranou. Ich celková rozloha je 11 400 ha (0,2% rozlohy Slovenska). Lokality boli vymedzené pre ochranu vybraných druhov a biotopov európskeho významu, ktoré v národnom zozname území európskeho významu z roku 2004 neboli dostatočne zastúpené. Na základe požiadaviek Európskej komisie Slovenská republika, rovnako ako iné členské štáty, musí svoj národný zoznam doplniť a prispieť tak k ochrane prírodného dedičstva Európy. Odborný návrh doplnku národného zoznamu navrhovaných území európskeho významu pripravila Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky.

    Po schválení národného zoznamu Európskou komisiou majú byť najneskôr do 6 rokov navrhované ÚEV vyhlásené orgánmi ochrany prírody SR za chránené územia, resp. ich zóny podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, to znamená, že v národnej sústave chránených území SR nefigurujú samostatne ako osobitná kategória ale ako chránené územia národnej sústavy alebo ich časti.

Povinnosti vyplývajúce z oboch vyššie spomenutých smerníc Slovenská republika zakotvila v základnom legislatívnom dokumente ochrany prírody v Slovenskej republike, ktorým je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 543/2002 Z. z. z 25. júna 2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ako aj vo vykonávacom predpise k nemu – vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z. z 9. januára 2003.

Cieľom súvislej európskej sústavy chránených území NATURA 2000 je zachovať prírodné dedičstvo významné pre celú EÚ, zabezpečiť jeho ochranu a podporiť tie aktivity v chránených územiach, ktoré sú v súlade so záujmami ochrany prírody.

Späť na vrch

Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny

Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny je podľa § 51 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a podľa § 18 a prílohy č. 16 vykonávacej vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z. úradnou evidenciou chránených území (CHÚ) a chránených stromov (CHS) Slovenskej republiky.

Jeho obsah tvorí zbierka listín o CHÚ a CHS, prírastkový katalóg CHÚ a CHS a  databáza CHÚ a CHS. Vedením štátneho zoznamu bolo od 1.7.2002 Ministerstvom ŽP SR poverené Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.

Vybrané základné údaje o maloplošných CHÚ a CHS sú sprístupnené prostredníctvom webovej aplikácie.

Adresy webových stránok štátneho zoznamu, určených pre verejnosť sú:

K týmto stránkam sa užívateľ môže dostať aj pri návšteve stránok orgánov a organizácií ochrany prírody: